Ježečkove dobrodružstvo
Prílet je popoludní, takže prvý večer patrí len tomu, že sme tu. Vybaliť sa, vyjsť na terasu a nechať si prvý pohľad na Akropolu ako uvítanie.
Potom pomaly dolu do Plaky a Monastiraki, bez plánu, len uličkami. Na večeru niečo rýchle a poctivé, napríklad gyros u Thanasisa pri Monastiraki. Na sladké potom LUKUMADES na Eolou 21. Horúce loukoumades s medom sú presne to, čím sa má začínať dovolenka.
Ráno skoro hore na Akropolu. Otvárajú o ôsmej a prvá hodina je jediný čas, keď tam nie je dav ani páľava. Bývame kúsok pod ňou, takže sa tam ide peši, žiadne metro.
Zvyšok dňa patrí kopcom. Areopag hneď pod vchodom, Filopappov kopec s najlepším pohľadom na Akropolu vôbec a Pnyx, kde sa vymyslela demokracia. Skaly, borovice a výhľad na celé mesto.
Na obed Bougatsadiko v Psirri, kde sa bougatsa je postojačky. Poobede uličky Psirri a trh na Evripidou, kde voňajú korenia na celú ulicu. Je tam aj Karamanlidika tou Fani, mäsiarstvo a jedáleň v jednom, ideálne na neskoré poobedie s tanierom mezze.
Večer výstup na Lykabettos. Dá sa ísť celý peši serpentínami cez Kolonaki, asi dvadsaťpäť minút do kopca. Západ slnka nad celým mestom až po more to vráti aj s úrokmi.
Deň bez plánu a bez ponáhľania. Ráno striedanie stráží pred parlamentom na Syntagme, potom cez Národnú záhradu, kde je tieň, korytnačky a pomarančovníky uprostred mesta.
Ďalej peši na Zappeion, okolo Hadriánovej brány a Olympieia, na chrám Dia sa dá pozerať aj cez plot. Potom hore na Pnyx a dolu do Thissia. Promenáda Dionysiou Areopagitou je pešia, dlhá a celá lemovaná antikou.
Obed v Klimatarii, v starej taverne s domácou kuchyňou a živou hudbou. Na sladké Krinos na Eolou, ktorý tam robí loukoumades od roku 1923.
Poobede kopec Strefi nad Exarchiou, alebo len bezcieľne po Eolou a Athinas. Večera na turecký spôsob v Oguz Yenihayat a na záver niečo malé z Aristonu na Voulis 10, kde robia najlepšie tyropity v meste.
Tu sa neponáhľame. Ráno do lokálnej pekárne po čerstvý chlieb, tyropitu a niečo sladké, káva na terase. Cez deň pláž, kniha, voda. Na obed často stačí gyros alebo tzatziki s pitou priamo na pláži. Večer taverna a to je celý program.
- Mikri Vigla, naša. Severná strana je veterná a plná kajtov, južná, ktorá sa volá Parthena, je tichá a plytká.
- Kastraki, hneď za skalou na juh. Dlhé prázdne piesočné pásy.
- Plaka, na sever. Kilometre piesku a duny s cédrami, dá sa tam dôjsť peši po pobreží.
- Alyko a Hawaii Beach, cédrový lesík, malé zátoky a opustený hotel s murálmi. Najkrajší západ slnka na ostrove.
- Agios Prokopios a Agia Anna, živšie pláže s tavernami, keď sa nám zachce ľudí.
Mesto Naxos sa dá zvládnuť celé peši a je to presne ten typ dňa, aký máme radi. Cez ranný trh, potom hore do Kastra, benátskej pevnosti, kde sa uličky točia dovnútra ako ulita. Dolu druhou stranou do Bourgosu, na kávu k prístavu a nakoniec po móle na Portaru. Tá mramorová brána Apolónovho chrámu stojí na ostrovčeku sama už dvetisíc päťsto rokov. Načasovať to na západ slnka je povinné.
Vnútrozemie Naxosu je to najlepšie, čo ostrov má, a bez vlastných kolies sa tam nedostaneme. Požičovne sú priamo v Mikri Vigle aj v Agia Anne.
- Deň hôr. Chalki a pálenica, kde robia citrónový likér kitron. Potom Filoti pod horou Zas a Apeiranthos, celý vydláždený mramorom.
- Deň sôch. Kouros v Melanes je nedokončený kamenný obor, ktorý leží v olivovom sade už tritisíc rokov. Cestou sa dá zastaviť pri chráme Demeter neďaleko Sangri.
- Deň juhu. Pomaly dolu cez Pyrgaki až tam, kde sa cesta končí, a späť cez Alyko na západ slnka.
Sme priamo v Plake, takže posledné hodiny sú jedna dlhá prechádzka. Ráno na Areopag na rozlúčkový výhľad, potom bleší trh na Avissinias a to, čo sme prvýkrát nestihli. Posledný obed Ariston alebo Karamanlidika, podľa toho, kam nás nohy zavedú.